logo01

hof

* 26.decembra 1751 , Tasovice

+15. marca 1820, Viedeň

Sv. Klement bol pokrstený ako Ján. Meno Klement získal neskôr. Bol v poradí deviatym z dvanástich detí. Jeho otec, Pavol Dvořák,  bol Čech, pochádzal z Moravských Budějovíc. Keď sa priženil do Tasovíc, odkiaľ pochádzala Klementova matka Mária, dal si zmeniť priezvisko na Hofbauer. Bolo to preto, lebo tamojší nemecky hovoriaci ľudia nevedeli vyslovovať jeho meno.  Matka bola pôvodom Nemka. Keď sa narodilo najmladšie dieťa, na svete už jeho otec nežil. Klement tak vyrastal ako polosirota. Keď otec zomrel, jeho mama ukázala na kríž a povedala mu: „ Moje dieťa, od dnes je Tento tvoj otec.“ Klement mal vtedy len osem rokov a Nového otca si ctil do konca svojho života.

Od detstva túžil byť kňazom. Keďže pochádzal z chudobnej rodiny, stal sa pekárskym učňom. Bol však usilovný  a zbožný. Pekársky majster ho mal vo veľkej obľube. Po čase si ho všimol premonštrantský opát Lambek v Klosterbrucku pri Znojme, kde Klement pracoval.  Tak sa mu bolo umožnené študovať a pracovať v kláštore u premonštrantov. Keď v roku 1744 odtiaľ odišiel, žil niekoľko rokov ako pútnik a pustovník. Často putoval do Ríma.  Tam v roku 1784 vstúpil do kláštora redemptoristov a prijal kňazské svätenie. R. 1785 bol ako misionár poslaný  z Talianska do Európy. Vo februári 1787 dorazil spolu so spolubratom Tadeášom Hýblom do Varšavy. Časom sa stal vyhľadávaným spovedníkom, kazateľom a ochrancom chudobných.

Od svojich vrstovníkov bol Klement hodnotený ako muž krajnej priamosti a poctivosti. Všetko, čo súviselo s podvodom, pretvárkou a vonkajšou okázalosťou, mu bolo cudzie.  Bol a zostal ľudský. Mal veľmi prchkú povahu, ktorú často musel s veľkým úsilím krotiť, lebo konal unáhlene a hovoril nevľúdne. Vedel o svojich slabostiach a neospravedlňoval ich. Rázne s dávkou sebairónie sa priznal: „ Áno, bohužiaľ, je to moja chyba. Ale Ďakujem Pánu Bohu. Núti ma to byť pokorným a chráni na pred pýchou. Keby som túto chybu nemal, mal by som pokušenie bozkávať si vlastnú ruku a mať rešpekt sám pred sebou.“

Raz sa mu stala aj táto veselá príhoda. So svojimi spolubratmi, ktorých mal veľmi rád, sa však nezhodol. Povedal im: „ Robte si, čo chcete. Ja už s vami nemôžem vydržať. Radšej pôjdem do Ameriky.“ Aj sa tam vybral, no za chvíľu ho zlosť prešla. V kostole Panny Márie Pomocnice, do ktorého po ceste vošiel, ho prepadla trpká ľútosť. I modlil sa k nej: „ TY si pomohla už toľkým ľuďom v tiesni. Dnes musíš pomôcť aj mne z kaluže. Ideálne riešenie by bolo, keby moji spolubratia prišli sem a požiadali ma, aby som sa vrátil domov.“ Mladí redemptoristi však neprišli. Klement vyšiel von a vykročil cestou späť. Zrazu za sebou počul hlasné zakašľanie. Boli to jeho spolubratia, ktorí ho našli a prosili, aby sa vrátil domov.

Na rozkaz Napoleona bol však v roku 1808 spolu s ostatnými rehoľníkmi z Varšavy vyhnaný. Klement sa tak vydal do Viedne, kde mal časom   veľký vplyv na duchovný, kultúrny a politický život. Stál v čele skupiny viedenských romantikov, kam patrili najlepší predstavitelia vedy, umenia, kultúry  a politiky vtedajšej doby. Klement zomrel 15. Marca 1820 vo Viedni. V r. 1888 bol prehlásený za blahorečeného a r. 1909 za svätého. V r. 1914 sa stal patrónom Viedne.